Nasledujúci deň som hovoril so slečnou Garberovou, šiel som na konkurz a dostal rolu. Mimochodom, Eddie vôbec nebol nahnevaný. V skutočnosti by som mohol povedať, že sa mu dokonca uľavilo. Keď sa ho slečna Garberová spýtala, či by bol ochotný prenechať rolu Toma Thorntona mne, jeho tvár sa uvoľnila a jedno z jeho očí vystrelilo dozadu. „Á-á-áno, s-s-samozrejme,“ vykoktal. „Ch-ch-chápem.“ Trvalo mu priam desať minút, kým to vyslovil.
Avšak pre jeho veľkorysosť mu slečna Garberová dala rolu vandráka a my sme vedeli, že sa na tú úlohu dokonale hodí. Viete, vandrák bol úplne nemý, no anjel vždy vedel, čo si myslí. V jednom úseku hry musí povedať nemému vandrákovi, že Boh naňho stále dáva pozor, pretože sa stará predovšetkým o biednych a utláčaných. To bolo jedno z posolstiev, ktoré ľuďom zoslal z neba. Ako som predtým povedal, Hegbert chcel, aby bolo úplne jasné, kto poskytol vykúpenie a spásu, a rozhodne to nemalo byť pár roztrasených duchov, ktorí sa vynoria odnikiaľ.
Skúšky sa začali nasledujúci týždeň. Museli sme nacvičovať v triede, pretože do divadla by nás nepustili, kým z nášho predstavenia neodstránime všetky drobné chyby. Tými drobnými chybami myslím náš sklon k náhodnému váľaniu sa po kulisách. Kulisy boli vyrobené pred asi pätnástimi rokmi, keď sa hra uvádzala prvýkrát, Tobym Bushom, akýmsi potulným remeselníkom, ktorý v minulosti vytvoril pre Divadlo veľa projektov. Potulným remeselníkom bol preto, že každý deň pri práci pil pivo a okolo druhej bol už naozaj opitý. Myslím, že videl dvojmo, pretože sa vždy aspoň raz za deň udrel do prsta kladivom. Zakaždým, keď sa to stalo, odhodil kladivo a začal poskakovať, držiac si prsty a preklínajúc každého od svojej matky až po čerta. Keď sa konečne upokojil, skôr, ako sa vrátil k práci, si dal ďalšie pivo na zmiernenie bolesti. Jeho hánky boli veľké ako vlašské orechy, večne opuchnuté po rokoch udierania, a nikto nebol ochotný najať si ho na plný úväzok. Jediný dôvod, prečo si ho Hegbert vôbec najal, bol ten, že bol široko-ďaleko najlacnejší v meste. Ale Hegbert by mu nikdy nedovolil piť alebo nadávať a Toby by nevedel pracovať v takom tvrdom prostredí. Výsledok bol, že robota bola neporiadna, aj keď to nebolo na prvý pohľad vidieť. Po niekoľkých rokoch sa kulisy začali rozpadávať a Hegbert sa rozhodol sám dať veci do poriadku. No hoci bol dobrý v Biblii, už nebol taký dobrý v pribíjaní klincov a kulisy sa začali nakláňať, hrdzavé klince vyčnievali na všetky strany cez preglejku na toľkých miestach, že sme museli byť opatrní a chodiť presne tadiaľ, kadiaľ sme mali. Keď sme na ne narazili, mohli sme sa poraniť alebo kulisy mohli spadnúť a prederaviť klincami celé javisko. Po niekoľkých rokoch muselo byť javisko Divadla obnovené, a aj keď nemohli pred Hegbertom úplne zatvoriť dvere, dohodli sa s ním, že v budúcnosti bude opatrnejší. To znamenalo, že sme museli nacvičovať v triede, kým sme neodstránili tie „drobné chyby“. Našťastie Hegbert nebol kvôli všetkým jeho kňazským povinnostiam zapojený do súčasnej produkcie hry. Tá úloha pripadla slečne Garberovej a prvá vec, ktorú nám povedala, že máme urobiť, bola naučiť sa text tak rýchlo, ako to len bude možné. Nemali sme toľko času na nacvičovanie ako zvyčajne, pretože Deň vďakyvzdania vyšiel na posledný novembrový deň a Hegbert nechcel, aby bola hra uvedená tak krátko pred Vianocami a narúšala „ich pravý význam“. Kvôli tomu sme mali na nacvičenie hry iba tri týždne, čo bolo asi o týždeň menej ako obyčajne. Skúška sa začínala o tretej a Jamie vedela celý svoj text hneď prvý deň, čo v skutočnosti nebolo prekvapujúce. Prekvapujúce bolo, že vedela aj celý môj text a takisto aj texty všetkých ostatných. Začali sme hrať a ona ani nemala text a ja som stále musel nazerať do hromady papierov, snažiac sa zapamätať si, aký text bude nasledovať, a kedykoľvek som vzhliadol nahor, jej tvár žiarila, akoby čakala na horiaci ker alebo niečo také. Jediný text, ktorý som vedel, bol text nemého vandráka, aspoň v ten prvý deň, a náhle som začal naozaj závidieť Eddiemu, prinajmenšom v tomto ohľade. Bolo na tom treba poriadne zapracovať, čo nebolo presne to, čo som očakával, keď som sa prihlásil na hodiny.
Moje skvelé pocity z hry sa stratili na druhý deň skúšania. Hoci som vedel, že robím „správnu vec“, moji kamaráti tomu vôbec nerozumeli a uťahovali si zo mňa, odkedy sa o tom dozvedeli. „Čo že robíš?“ spýtal sa Eric, keď to zistil. „Hráš v predstavení s Jamie Sullivanovou? Zošalel si, alebo si už úplne tupý?“ Zamrmlal som, že som mal dobrý dôvod, ale on to nechcel počuť a každému okolo nás rozprával, že som sa do nej zbláznil. Samozrejme, že som to popieral, čo ich len utvrdilo v tom, že je to pravda, smiali sa čoraz hlasnejšie a oznamovali to každému, koho uvideli. Historky boli stále divokejšie – na obede som počul Sally hovoriť, že som vymýšľal, ako sa zviditeľniť. V skutočnosti si myslím, že Sally žiarlila. Bola do mňa zbláznená roky a ten cit by mohol byť vzájomný, keby nemala sklenené oko, čo bolo niečo, čo som jednoducho nemohol ignorovať. Jej oko mi pripomínalo niečo napchaté do hlavy vystavenej sovy v lacnom obchode so starožitnosťami a, úprimne, tak trochu mi z toho naskakovali zimomriavky. Asi vtedy ma Jamie začala znovu rozhorčovať. Viem, že to nebola jej vina, ale ja som bol ten, kto to musel urobiť pre Hegberta, ktorý mi nedal najavo, že som vítaný, ani len v tú noc, keď sa konal ples. V nasledujúcich dvoch dňoch som sa začal zakoktávať na mojom texte, dokonca som sa ho ani nepokúšal naučiť, a občas som utrúsil jeden alebo dva vtipy, na ktorých sa smiali všetci okrem Jamie a slečny Garberovej. Po nacvičovaní hry som zamieril domov, aby som ju dostal z hlavy, a ani som sa neunúval zdvihnúť text. Namiesto toho som si s kamarátmi robil srandu zo všetkých zvláštnych vecí, ktoré robila Jamie, a povedal som im nevinnú lož – že to bola slečna Garberová, ktorá ma k celej veci donútila.
Jamie sa však nechystala prepustiť ma tak ľahko. Nie, dostala ma presne tam, kde to bolelo, priamy úder na moje staré ja. Bol som v sobotu v noci vonku s Ericom po troch po sebe idúcich celoštátnych zápasoch, asi týždeň po tom, ako sa začalo skúšať. Boli sme na nábreží pred Cecil’s Diner, jedli sme hushpuppies a pozorovali ľudí premávajúcich sa vo svojich autách, keď som uvidel Jamie, ako kráča ulicou. Stále bola niekoľko sto metrov od nás, obzerala sa zo strany na stranu a opäť mala oblečený ten starý sveter a v jednej ruke si niesla Bibliu. Muselo byť asi deväť hodín, čo bolo neskoro na to, aby bola vonku, a neobvyklé bolo aj vidieť ju v tejto časti mesta. Otočil som sa jej chrbtom a vyhrnul si golier na bunde, ale ešte aj Margaret – ktorá mala namiesto mozgu banánový puding – bola dosť bystrá na to, aby si uvedomila, koho hľadá.
„Landon, tvoja frajerka je tu.“
„Nie je to moja frajerka,“ povedal som. „Ja nemám frajerku.“
„Tak potom snúbenicu.“
Myslím, že to hovorila aj Sally.
„Nie som zasnúbený,“ povedal som. „Prestaň s tým.“
Pozrel som sa ponad plecia, aby som zistil, či si ma všimla, a myslím, že áno. Kráčala priamo k nám. Predstieral som, že som si ju nevšimol.
„Ide sem,“ povedala Margaret a zachichotala sa.
„Ja viem,“ odvetil som.
O dvadsať sekúnd neskôr to povedala znova.
„Stále sem ide.“ Povedal som vám, že je bystrá.
„Viem,“ povedal som, škrípajúc zubami. Ak to nebolo pre jej nohy, tiež vás mohla priviesť do nepríčetnosti tak ako Jamie.
Opäť som sa obzrel a vtedy si Jamie všimla, že ju vidím, usmiala sa a zakývala mi. Otočil som sa a o chvíľku neskôr stála priamo vedľa mňa.
„Ahoj, Landon,“ povedala mi, zabúdajúc na moje opovrhovanie.
„Ahoj, Eric, Margaret...“ prechádzala celú skupinu.
Každý zamrmlal „ahoj“ a snažil sa nezízať na Bibliu.
Eric držal pivo a dal si ho za chrbát, takže ho nemohla vidieť. Jamie dokázala dokonca aj Erica prinútiť cítiť sa vinne, ak bola pri ňom dostatočne blízko. Kedysi boli susedia a Eric sa s ňou zvykol rozprávať. Za jej chrbtom ju volal „Lady spásy“, očividne ju prirovnávajúc k Amáde spásy. „Bola by brigádny generál,“ hovorieval rád. Ale keď stála priamo pred ním, to už bol iný príbeh. Podľa neho bola prepojená s Bohom, a on u nej nechcel byť v nemilosti.
„Ako sa máš, Eric? V poslednom čase som ťa v susedstve veľmi nevídala.“ Povedala to, akoby sa s ním rozprávala stále.
Prešľapol z jednej nohy na druhú a pozrel na svoje topánky. Tváriť sa previnilo mu za to všetko stálo.
„No, v poslednej dobe som veľmi nechodil do kostola,“ povedal.
Jamie sa usmiala tým žiarivým úsmevom. „Myslím, že je to v poriadku, ak sa to nestane zvykom.“
„Nestane.“
Počul som o spovedi – keď si katolíci sadnú za zástenu a porozprávajú kňazovi o svojich hriechoch – a tak sa správal Eric pri Jamie. Chvíľu som si myslel, že ju bude volať „milostivá pani“.
„Chceš pivo?“ spýtala sa Margaret. Myslím, že sa snažila byť vtipná, ale nikto sa nezasmial.
Jamie si prešla rukov po vlasoch a jemne si zatiahla cop.
„Ach... nie, ani nie... ale ďakujem.“
Pozerala sa priamo na mňa, s tou skutočne pôvabnou žiarou, a vtedy som vedel, že mám problém. Myslel som si, že si ma odtiahne nabok alebo niečo také, čo by asi, ak mám byť úprimný, bolo lepšie, ale myslím, že to nemala v úmysle.
„No, tento týždeň si bol na skúškach naozaj dobrý,“ povedala mi. „Viem, že sa musíš naučiť veľa textu, ale som si istá, že to čoskoro zvládneš. A chcela som sa ti poďakovať, že si sa na to dobrovoľne podujal. Si naozaj džentlmen.“
„Ďakujem,“ povedal som s hrčou tvoriacou sa mi v hrdle. Snažil som sa byť pokojný, ale všetci moji kamaráti sa pozerali priamo na mňa a odrazu premýšľali, či som im povedal pravdu o prinútení slečny Garberovej a o tom všetkom. Dúfal som, že im to uniklo.
„Tvoji priatelia by na teba mali byť pyšní,“ dodala Jamie smerom k ostatným.
„Ach, my sme,“ povedal Eric horlivo. „Veľmi pyšní. Je to dobrý chlapec, tento Landon. S tým, že sa dobrovoľne prihlásil a tým všetkým.“
Ach, nie.
Jamie sa naňho usmiala a potom sa otočila naspäť ku mne, s jej známym rozjasneným výrazom. „Tiež som ti chcela povedať, že keby si potreboval pomoc, môžeš kedykoľvek prísť. Môžeme si sadnúť na verandu tak ako vtedy a prejsť si tvoj text, ak to budeš potrebovať.“ Videl som Erica, ako naznačuje slová „tak ako vtedy“ Margaret. Toto rozhodne vôbec nebolo dobré. Teraz bola hrča v mojom hrdle veľká ako bowlingová lopta Paula Bunyana.
„To je v poriadku,“ zamrmlal som premýšľajúc, ako sa z toho vyvliecť. „Môžem sa ho naučiť doma.“
„Vieš, niekedy to pomôže, keď si s tebou niekto prejde text, Landon,“ predniesol Eric.
Povedal som vám, že ma podpichoval, aj keď bol môj kamarát.
„Nie, naozaj,“ povedal som mu, „naučím sa ten text sám.“
„Možno,“ povedal Eric s úsmevom, „by ste vy dvaja mali nacvičovať pred sirotami, keď to budete trochu vedieť. Niečo ako generálka, chápete? Som si istý, že by sa im to veľmi páčilo.“
Priam ste mohli vidieť, ako sa Jamieina myseľ pozastavila nad slovom siroty. Každý vedel, čo bolo jej slabé miesto. „Myslíš?“ spítala sa.
Eric vážne prikývol. „Som si tým istý. Landon bol ten, kto na to pomyslel ako prvý, ale ja viem, že keby som bol sirota, veľmi by sa mi niečo také páčilo, aj keby to nebola tá najsprávnejšia vec.“
„Mne tiež,“ pridala sa Margaret.
Ako sa tak rozprávali, jediná vec, na ktorú som bol schopný myslieť, bola scéna z Júliusa Caesara, keď ho Brutus bodá do chrbta. Et tu, Eric?
„To bol Landonov nápad?“ spýtala sa, vraštiac obočie. Pozrela sa na mňa a ja som vedel, že o tom stále uvažovala.
Ale Eric sa nechystal ma vziať na milosť tak rýchlo. Teraz, keď ma dostal na kolená, jediná vec, ktorú chcel urobiť, bolo vypitvať ma. „Ty by si to rád robil, či nie, Landon?“ povedal. „Pomáhať sirotám, myslím.“
To nebola vec, na ktorú by ste mohli odpovedať nie, či áno?
„Myslím, že áno,“ povedal som šeptom, zízajúc na môjho najlepšieho priateľa. Eric, napriek nápravným hodinám, ktoré navštevoval, mohol byť jedno peklo pre hráča šachu.
„Dobre teda, je to dohodnuté. Ak s tým teda súhlasíš, Jamie.“ Jeho úsmev bol taký sladký, že by mohol ochutiť polovicu RC coly v krajine.
„No... dobre, asi budem musieť o sirotách povedať slečne Garberovej a režisérovi, ale ak budú súhlasiť, myslím, že by to bol skvelý nápad.
A bolo to vybavené, naozaj sa z toho tešila.
Šach mat.
Nasledujúci deň som strávil štrnásť hodín učením sa textu, nadávaním na mojich kamarátov a rozmýšľaním o tom, ako sa môj život mohol dostať tak mimo kontroly. Môj posledný rok na strednej sa rozhodne neuberal takým smerom, ako som si myslel, keď sa začal, ale ak som mal hrať divadlo pre skupinu sirôt, určite som nechcel vyzerať ako idiot.
Komentáre
renci