A Walk To Remember SK

Všeobecným pravidlom bolo, že Južní Baptisti netancovali. Avšak v Beauforte to nebolo pravidlo, ktoré by sa prísne dodržiavalo. Kazateľ pred Hegbertom – nepýtajte sa ma, ako sa volal – sa nepozeral tak vážne na školské plesy, kým boli pod dohľadom, a preto sa stali akousi tradíciou. Keďprišiel Hegbert, bolo už neskoro na zmenu. Jamie bola jednoznačne jediná, čo nikdy nebola na plese, a aby som pravdu povedal, ani som nevedel, či vie vôbec tancovať.

Pripúšťam, že ma tiež znepokojovalo, čo si oblečie, aj keď som jej to nepovedal. Keď Jamie vošla do kostola, spoločensky oblečená – čo jej doporučil Hegbert – zvyčajne mala na sebe starý sveter a jednu z vlnených sukní, ktoré sme vídali v škole každý deň, ale ples mal byť mimoriadny. Väčšina dievčat si kupovala nové šaty a chalani mali obleky a tento rok sme si zavolali aj fotografa. Vedel som, že Jamie si nechystá kúpiť si nové šaty, pretože nebola veľmi bohatá. Byť duchovným nebola profesia, kde by ľudia zarábali veľa peňazí, ale samozrejme, kňazi to nerobili pre finančný zisk, zarábali na tom, že je to na celý život, ak viete, čo mám na mysli. Ale ja som nechcel, aby si obliekla to, čo nosí každý deň do školy. Nie kvôli mne – nie som taký bezcitný – ale kvôli tomu, čo by povedali ostatní. Nechcel som, aby si z nej ľudia robili srandu ani nič také.

Dobrá správa, ak vôbec nejaká bola, bola tá, že Eric si zo mňa veľmi neuťahoval kvôli celej tej situácii s Jamie, pretože bol príliš zaneprázdený premýšľaním o vlastnej schôdzke. Šiel s Margaret Haysovou, čo bola kapitánka roztlieskavačiek na našej škole. Nebola najkrajšia, ale bola pekná svojím vlastným spôsobom. Tým „pekná“ som, pravdaže, myslel jej nohy. Eric mi navrhol dvojité rande, ale ja som odmietol, lebo som mu nechcel dať žiadnu šancu, aby si doberal Jamie alebo niečo také. Bol to dobrý chalan, ale niekedy zvykol byť krutý, hlavne keď si trošku vypil. Deň, keď sa konal ples, bol pre mňa fakt rušný. Väčšinu popoludnia som strávil pomáhaním s výzdobou telocvične a  k Jamie som musel prísť o polhodinu skôr, pretože jej otec chcel so mnou hovoriť, aj keď som netušil prečo. Jamie mi to oznámila len deň predtým a nemôžem povedať, že som mal dobré vyhliadky. Myslel som, že bude hovoriť o pokušení a zlej ceste, ktorou sa môžeme nechať zviesť. Keby vytiahol smilstvo, myslím, že by som na mieste umrel. Celý deň som sa modlil v nádeji, že uniknem tomu rozhovoru, ale nebol som si istý, či dá Boh do popredia moje modlitby, ak viete, čo tým myslím, kvôli tomu, ako som sa správal v minulosti. Bol som poriadne nervózny už len pri pomyslení na to.

Po osprchovaní som si obliekol svoj najlepší oblek, skočil som do kvetinárstva po Jamiein kvet na šaty a potom šiel k nej. Mama mi dovolila požičať si auto; zaparkoval som rovno pred Jamieiným domom. Ešte nebol posunutý čas, takže keď som tam prišiel, ešte stále bolo svetlo a ja som vykročil po popukanej cestičke k jej dverám. Zaklopal som a chvíľu som počkal, potom som zaklopal znova. Spoza dverí som začul Hegberta povedať: „Hneď som tam,“ ale v skutočnosti sa neponáhľal otvoriť. Musel som tam stáť asi dve minúty, pozerajúc sa na dvere, na lištu a na drobné praskliny v parapete. Vedľa boli stoličky, na ktorých sme s Jamie len pred pár dňami sedeli. Tá moja bola ešte stále otočená opačným smerom. Asi tam v posledných dňoch nesedeli.

Konečne sa dvere so škrípaním otvorili. Svetlo z lámp vo vnútri trochu zatienilo Hegbertovu tvár a odrážalo sa od jeho vlasov. Bol starý, ako som povedal, podľa mojich výpočtov asi sedemdesiatdvaročný. Bolo to prvýkrát, čo som ho videl takto zblízka, a mohol som mu vidieť všetky vrásky na tvári. Jeho koža bola naozaj priesvitná, ešte viac než som si predstavoval.

„Zdravím, reverend,“ povedal som, prehĺtajúc svoj nepokoj. „Prišiel som vyzdvihnúť Jamie na ples.“

„Samozrejme,“ povedal, „ale najprv chcem s tebou hovoriť.“

„Áno, pane, preto som prišiel skôr.“

„Poď ďalej.“

V kostole bol Hegbert oblečený dosť elegantne, ale v tej chvíli vyzeral ako sedliak, oblečený v montérkach a tričku. Pokynul mi, aby som si sadol na drevenú stoličku, ktorú doniesol z kuchyne. „Ospravedlňujem sa, že to trvalo tak dlho, kým som otvoril dvere. Pracoval som na zajtrajšej kázni,“ povedal.

Posadil som sa.

„To je v poriadku, pane.“ Neviem prečo, ale stále som ho musel volať „pane“. Jednoducho pôsobil takým dojmom.

„Dobre, tak mi teraz porozprávaj o sebe.“

Pomyslel som si, že je to dosť absurdné, keďže mal s mojou rodinou takú dlhú históriu. Mimochodom, bol to tiež on, kto ma krstil, a odmalička ma každú nedeľu vídal v kostole.

„Tak teda, pane,“ začal som, presne nevediac, čo povedať, „som prezidentom študentskej rady. Neviem, či vám to Jamie spomenula.“

Prikývol. „Spomenula. Pokračuj.“

„A... no, dúfam, že pôjdem na Univerzitu v Severnej Karolíne. Práve som dostal prihlášku.“

Opäť prikývol.  „Ešte niečo?“

Musel som pripustiť, že po tom som už nemal čo povedať.

Jedna časť zo mňa chcela zdvihnúť ceruzku z konca stola a začať ju vyvažovať, udržať ju celých tridsať sekúnd, ale on nebol typ muža, ktorý by to ocenil.

„Myslím, že nie, pane,“

„Prekážalo by ti, keby som ti položil jednu otázku?“

„Nie, pane.“

Dlhú chvíľu na mňa uprene hľadel, akoby o tom uvažoval.

„Prečo si pozval moju dcéru na ples?“ povedal nakoniec.

Bol som prekvapený a viem, že môj výraz to prezradil.

„Neviem, čo tým myslíte, pane.“

„Neplánuješ urobiť nič, čím by si ju... strápnil, však?“

„Nie, pane,“ povedal som rýchlo, šokovaný obvinením. „Vôbec nie. Potreboval som niekoho, s kým by som šiel, tak som sa jej spýtal. Nič iné v tom nie je.“

„Nechystáš žiadne darebáctvo?“

„Nie, pane. To by som jej neurobil...“

Toto pokračovalo niekoľko ďalších minút – myslím jeho krížový výsluch o mojich pravých úmysloch, ale našťastie vyšla von Jamie a my obidvaja sme v tej istej chvíli otočili hlavy. Hegbert konečne prestal rozprávať a ja som si vydýchol od úľavy. Mala oblečenú peknú modrú sukňu a bielu blúzku, ktorú som nikdy predtým nevidel. Svoj sveter našťastie nechala v šatníku. Musel som pripustiť, že to nebolo také zlé, hoci som vedel, že s ostatnými ľuďmi na plese sa to nedá porovnať. Vlasy mala ako vždy stiahnuté v cope. Ja osobne si myslím, že by jej viac pristalo, keby si ich rozpustila, ale to bola tá posledná vec, ktorú som chcel povedať. Jamie vyzerala ako... no, vyzerala presne tak ako zvyčajne, ale aspoň nezamýšľala vziať si so sebou jej Bibliu. To by už toho bolo na prekonávanie príliš veľa.

„Nie si k Landonovi krutý, však?“ povedala veselo svojmu otcovi.

„Len sme sa rozprávali,“ povedal som rýchlo, skôr ako mal šancu zareagovať. Z nejakého dôvodu som si nemyslel, že povedal Jamie o tom, aký si myslí, že som, a nemyslel som, že teraz je na to ten pravý čas.

„Tak teda, asi by sme mali ísť,“ povedala po chvíli. Myslím, že vycítila napätie. Prešla k svojmu otcovi a pobozkala ho na líce. „Nebuď dlho hore kvôli tej kázni, dobre?“

„Nebudem,“ povedal mierne. Dokonca aj keď som tam bol, vedel jej povedať, že ju naozaj ľúbi, a nebál sa dať to najavo. Problém bol v tom, že preto ma tak skúmal.

Rozlúčili sme sa a cestou k autu som dal Jamie kvet a povedal jej, že keď budeme v aute, ukážem jej, ako si ho má pripnúť. Otvoril som jej dvere a prešiel na druhú stranu, potom som tiež nastúpil. Za ten krátky čas si Jamie pripla kvet.

„Vieš, ja nie som úplný zadubenec. Viem, ako sa pripína kvet na šaty.“

Naštartoval som a zamieril ku škole, mysliac na rozhovor, ktorý som práve mal s Hegbertom.

„Môj otec ťa nemá veľmi rád,“ povedala, akoby vedela, na čo myslím.

Bez slova som prikývol.

„Myslí si, že si nezodpovedný.“

Opäť som prikývol.

„Ani tvojho otca nemá veľmi rád.“

Ešte raz som prikývol.

„Ani tvoju rodinu.“

To mi bolo jasné.

„Ale vieš, čo si myslím ja?“ spýtala sa odrazu.

„Nie tak celkom.“ Vtedy som bol už dosť zdeprimovaný.

„Myslím, že to všetko mal Pán v úmysle. Čo si myslíš, že nám chcel povedať?“

Zamyslel som sa.

Ak mám pravdu povedať, pochyboval som, že by ten večer mohol byť ešte horší. Väčšina mojich priateľov si udržiavala odstup a Jamie tam nemala veľa kamarátov, takže sme väčšinu času strávili sami. Dokonca, ešte horšie, ukázalo sa, že moja prítomnosť už nebola potrebná. Zmenili pravidlá z toho dôvodu, že Carey nemal partnerku, a preto som sa začal cítiť mizerne hneď, ako som sa to dozvedel. Ale kvôli tomu, čo mi povedal jej otec, som ju nemohol vziať domov skôr, no nie? A, koniec koncov, ona sa výborne bavila, to som videl. Páčila sa jej výzdoba, s ktorou som pomáhal, páčila sa jej hudba, páčil sa jej celý ples. Stále hovorila, aké je to všetko úžasné, a spýtala sa ma, či by som jej niekedy nepomohol vyzdobiť kostol na jednu z ich spoločenských udalostí. Zamrmlal som, že ma môže zavolať, a  hoci som to povedal bez náznaku nadšenia, Jamie mi ďakovala za takú pozornosť. Úprimne, bol som sklesnutý najmenej hodinu, ale ona nevyzerala, že by si to všimla.

Jamie musela byť doma o jedenástej, hodinu pred koncom plesu, vďaka čomu to pre mňa bolo o trochu znesiteľnejšie. Keď začala hrať hudba, prišli sme na parket a ukázalo sa, že je veľmi dobrá tanečníčka, ak vezmeme do úvahy, že tancovala prvýkrát. Pretancovali sme spolu asi dvanásť piesní a potom sme prešli k stolom a viedli sme bežnú konverzáciu. Samozrejme, že používala slová ako „viera“ a „potešenie“ a dokonca „spása“ a hovorila o pomoci sirotám a záchrane tvorov na hlavnej ceste, ale bola tak neskutočne šťastná, že bolo ťažké nenakaziť sa jej dobrou náladou.

Takže to nebolo až také strašné a už vôbec nie horšie, ako som očakával. Aspoň kým Lew a Angela nedokázali, že sa to všetko môže zmeniť.

Ukázali sa niekoľko minút po našom príchode. On mal oblečené to hlúpe tričko s ťavami na rukáve a na vlasoch hromadu gélu a Angela bola doňho zavesená od začiatku plesu a nemuseli ste byť génius, aby ste si všimli, že si dala pár drinkov už predtým, ako tam prišla. Jej šaty boli skutočne pôsobivé – jej matka pracovala v salóne a riadila sa najnovšími trendami - a všimol som si, že prevzala ten ušľachtilý návyk zvaný žuvačka. Naozaj stále žuvala žuvačku, takmer ako krava prežúvajúca svoju potravu.

Tak teda, starý dobrý Lew narazil sud s punčom a veľa ďalších ľudí sa začalo opíjať. Po nejakom čase na to učitelia prišli, ale to už bola väčšina punču preč a ľudia mali sklenený pohľad. Keď som uvidel Angelu piť jej druhý pohár punču, vedel som, že by som ju mal mať pod dohľadom. A hoci sa so mnou rozišla, nechcel som, aby sa jej stalo niečo zlé. Bolo to prvé dievča, s ktorým som sa bozkával, a aj keď naše zuby tak zadrnčali, keď sme sa o to prvýkrát pokúšali, až som videl hviezdičky a keď som prišiel domov, musel som si dať aspirín, stále som k nej niečo cítil.

A tak som tam sedel s Jamie, sotva počúvajúc, ako mi popisuje zázraky cirkevnej školy, a kútikom oka som sledoval Angelu, keď si Lew všimol, že sa na ňu pozerám. Jediným zúrivým pohybom schytil Angelu okolo pása a strhol ju na stôl, venujúc mi jeden z tých pohľadov, ktoré znamenajú „spôsob obchodovania“. Viete, o čom hovorím.

„Zízaš na moje dievča?“ spýtal sa, napínajúc sa.

„Nie.“

„Ale áno,“ povedala Angela, ktorá artikulovala trochu nezreteľne. „Zízal priamo na mňa. To je môj ex-priateľ, ten, o ktorom som ti rozprávala.“

Jeho oči sa zúžili na malé štrbiny, tak ako Hegbertove. Myslím, že som mal taký účinok na veľa ľudí.

„Tak to si ty,“ povedal s úškrnom.

Nie som bitkár. Jedinej ozajstnej bitky som sa zúčastnil v treťom ročníku a prehral som ju už vtedy, keď som sa rozplakal ešte skôr, ako ma ten chalan udrel. Vďaka mojej pasívnej povahe som zvyčajne nemal problém s držaním sa od takýchto vecí ďalej a navyše nikto by si ku mne nič nedovolil, keď bol nablízku Eric. Ale Eric bol niekde preč s Margaret, pravdepodobne za tribúnou.

„Nezízal som,“ povedal som nakoniec, „a neviem, čo ti povedala, ale pochybujem o tom, že je to pravda.“

Jeho oči sa zúžili. „Nazývaš Angelu klamárkou?“ zaškeril sa.

Hups.

Myslím, že by ma priamo tam udrel, ale Jamie odrazu zasiahla.

„Nepoznám ťa?“ povedala veselo, dívajúc sa priamo naňho. Niekedy sa zdalo, že Jamie si nevšíma veci, ktoré sa dejú rovno pred ňou. „Počkaj – áno, poznám. Pracuješ v autodielni v centre. Tvoj otec sa volá Joe a tvoja stará mama žije na Foster Road, pri železničnom prejazde.

Lewovou tvárou prešiel zmätený výraz, akoby sa snažil poskladať puzzle z príliš veľa kúskov.

„Ak to všetko vieš? Čo, tiež ti o mne rozprával?“

„Nie,“ povedala Jamie, „nebuď hlúpy.“ Zasmiala sa sama na sebe. Iba Jamie dokázala mať zmysel pre humor v takejto situácii. „Videla som tvoju fotku v dome tvojej starej mamy. Šla som okolo a ona potrebovala pomoc s odnesením nákupu. Tvoja fotka bola na krbe.“

Lew sa pozeral na Jamie, akoby jej z uší vyrastala slama.

Jamie sa zatiaľ rukou ovievala. „No, my sme si len sadli, kým naberieme dych po toľkom tancovaní. Je tam strašne teplo. Nechcete sa k nám pridať? Je tu ešte pár stoličiek. Rada by som počula, ako sa darí tvojej starej mame.“

Znela tak šťastne, že Lew nevedel, čo má robiť. Narozdiel od tých z nás, ktorí boli zvyknutí na takéto veci, on nikdy predtým nestretol niekoho ako Jamie. Stál tam chvíľku alebo aj dlhšie, snažiac sa rozhodnúť, či by mal udrieť chalana s dievčaťom, ktoré pomohlo jeho starej mame. Ak ste z toho zmätení, predstavte si, čo to robilo s Lewovým petrolejovým mozgom.

Nakoniec sa bez odpovede stratil, Angelu berúc so sebou. Angela pravdepodobne zabudla, ako sa celá vec začala, keďže toho toľko vypila. Jamie a ja sme sa pozerali, ako odchádza, a keď bol v bezpečnej vzdialenosti, vydýchol som si. Ani som si neuvedomil, že som zadržiaval dych.

„Ďakujem,“ zamrmlal som v rozpakoch, keď som pochopil, že Jamie – Jamie! – bola tá, ktorá ma zachránila pred smrťou spôsobenou fyzickou ujmou. Jamie sa na mňa udivene pozrela. „Za čo?“ spýtala sa a keď som jej to nevedel presne vysvetliť, vrátila sa späť k svojmu príbehu o cirkevnej škole, akoby sa vôbec nič nestalo. Ale tentokrát som si uvedomil, že ju naozaj počúvam, aspoň jedným uchom. Bolo to najmenej, čo som mohol urobiť. Ukázalo sa, že to nebolo naposledy, čo sme v ten večer videli Lewa alebo Angelu. Skutočne vyprázdnila dva poháre punču a na WC všetko vyvrátila. Lew sa zachoval ako prvotriedny priateľ a odišiel, keď ju počul grgať, odkrádajúc sa tadiaľ, kadiaľ prišiel, a to bolo naposledy, čo som ho videl. Jamie, ako to bolo jej osudom, našla Angelu na záchode a bolo očividné, že jej nebolo veľmi dobre. Jediná možnosť bola umyť ju a vziať ju domov skôr, než sa to učitelia dozvedia. Z opitia vtedy robili veľkú vedu a mohlo ju čakať prerušenie štúdia, možno dokonca vylúčenie, ak by ju chytili.

Jamie, našťastie, rovnako ako ja nechcela, aby sa to stalo, aj keď ja som to bral z inej stránky, keďže Angela bola neplnoletá a porušovala zákon. Tiež porušila jedno z Hegbertových pravidiel slušného správania. Hegbertovi nebolo porušovanie zákonov a pitie po vôli a aj keď ho to nedokázalo rozohniť tak ako smilstvo, všetci sme vedeli, že to myslí smrteľne vážne a predpokladali sme, že Jamie tiež. A možno to tak aj bolo, ale jej inštinkt pomáhať druhým v nej zvíťazil. Pravdepodobne pozrela na Angelu a pomyslela si „zranený tvor“ alebo niečo také a okamžite vzala vec do vlastných rúk. Odišiel som a našiel som Erica za tribúnou a ten súhlasil, že bude strážiť dvere záchodov, kým to tam s Jamie upraceme. Poviem vám, že Angela tam vykonala úžasné dielo. Zvratky boli všade okrem záchoda. Na stenách, na podlahe, v umývadlách – dokonca na strope, no nepýtajte sa ma, ako to dokázala. A tak som si kľakol na všetky štyri a čistil som zvratky na školskom plese v mojom najlepšom modrom obleku, čo bolo presne to, čomu som sa chcel najviac vyhnúť. A Jamie, moja partnerka, bola tiež na všetkých štyroch a robila presne to isté.

Takmer som počul Careyho smiať sa piskľavým, šialeným smiechom niekde v diaľke.

Keď sme skončili, vykradli sme sa zadnými dverami telocvične, podopierajúc Angelu, ktorá sa kymácala zo strany na stranu. Stále sa pýtala, kde je Lew, no Jamie jej povedala, aby sa tým netrápila. Naozaj sa ju snažila upokojiť, ale Angela bola tak mimo, že pochybujem, či vôbec vedela, kto na ňu hovorí. Naložili sme Angelu na zadné sedadlo môjho auta, kde takmer okamžite zaspala, hoci predtým sa ešte raz vyvracala na podlahu auta. Ten zápach bol taký príšerný, že sme museli otvoriť okná, aby sme sa nezadusili, a cesta k Angelinmu domu sa zdala obzvlášť dlhá. Jej matka otvorila dvere, pozrela sa na svoju dcéru a odniesla ju dnu bez jediného slova vďaky. Myslím, že sa cítila trápne, a my sme jej tiež nemali čo povedať. Situácia hovorila sama za seba.

Keď sme ju odviezli domov, bolo už trištvrte na jedenásť, tak sme išli rovno k Jamie. Naozaj som sa toho bál, kvôli tomu, ako Jamie vyzerala a zapáchala, a potichu som sa modlil, aby Hegbert už spal. Nechcel som mu to vysvetľovať. Nepochybne by vypočul Jamie, keby mu o tom povedala, ale ja som si bol istý, že by našiel spôsob, ako zvaliť vinu na mňa. Priviedol som ju k dverám a zostali sme stáť pod svetlom z verandy. Jamie si prekrížila ruky a trochu sa usmiala, vyzerajúc, akoby práve prišla z večernej prechádzky, na ktorej pozorovala krásy sveta.

„Prosím, nepovedz o tom tvojmu otcovi,“ povedal som.

„Nepoviem,“ odvetila. Stále sa usmievala, keď sa ku mne nakoniec otočila. „Dnes večer som si to užila. Ďakujem ti, že si ma vzal na ples.“

Stála tam, pokrytá zvratkami, a ďakovala mi za večer. Jamie Sullivanová niekedy vedela človeka naozaj zmiasť.